Po fašiangovom veselí, množstve sýteho jedla, kysnutých šiškách, prichádza predveľkonočný pôst. Ten má byť duchovnou prípravou na veľkonočnú udalosť. A do tohto veľkonočného pôstu vstupujú veriaci práve dňom Popolcovej stredy. Keďže Veľká noc je pohyblivým sviatkom a Popolcová streda sa odvíja od neho, aj jej termín je pohyblivý. Popolec pripadá na stredu v siedmom týždni pred Veľkou nocou, teda na niektorú stredu v období od 4. februára do 11. marca. Na Popolcovú stredu sa počas omše posväcuje popol, ktorým kňaz robí veriacim na čelo kríž, pričom odrieka: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“. Popol tu symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život. Popolcová streda je pre katolíkov dňom prísneho pôstu, ktorý dovoľuje najesť sa dosýta iba raz za deň, pričom nemáme jesť mäsité pokrmy. Už prvé kresťanské spoločenstvá dodržiavali pôst na pamiatku Kristovho utrpenia. Postili sa spočiatku pár dní či týždeň, no od 4. storočia sa dokladá 40 dňové trvanie predveľkonočného pôstu. Podstatou pôstu je v pokore zamerať svoj život viac na Boha. Popolcovou stredou veriaci akoby vykročili na cestu pokánia v snahe prehĺbiť svoju vieru a premieňať svoj život.
-bel-