Šiestaci zavítali do Múzea slovenskej dediny v Martine. Pani sprievodkyňa nás zaviedla do tkáčskej dielne a ukázala nám, ako kedysi ľudia získavali z malého ľanového semienka plátno na obrusy či košele. Dozreté a vysušené ľanové stonky, ktoré vyrástli zo semienok, trepali na drevenej trlici. Potom sa ľan česal na kovovom hrebeni, aby sa vlákno urovnalo. Z vyčesaného ľanu robili kúdeľ, z ktorej na praslici vyťahovali vlákna a spriadali ich na niť. Tú namotali na vreteno alebo kolovrátok. Z nej potom tkali na tkáčskych krosnách ľanové plátno. Dozvedeli sme sa, že priadli už 14 ročné dievčatá. Tí, ktorí si to chceli vyskúšať, usúdili, že to bola naozaj ťažká práca. Škola v múzeu učarovala poniektorým tak veľmi, že by si vedeli predstaviť tam aj pracovať. Samozrejme najlepšie by to bolo namiesto učenia sa v škole. A konkrétnu prácu, ktorou boli nadšení, bolo tkanie na tkáčskych strojoch, ktoré sa používajú v dnešnej dobe namiesto krosien a tkať na nich je oveľa jednoduchšie a menej namáhavé. Naši žiaci mali možnosť utkať si malý „koberček“ z nastrihaných látok rôznych farieb i materiálov. Niektorí z nich majú záujem kúpiť si vlastný tkáčsky stroj a tkať aj doma. Všetci sa jednoznačne zhodli na tom, že tkanie je zaujímavá činnosť, pri ktorej si možno oddýchnuť i porozprávať sa.
Martina Beláková