Do galérie Záchranári V MŠ boli pridané fotografie.
17
Novinky
Záchranári V MŠ
Plavba na loďkách v jaskyni
V piatok 22. 6. sme sa zavčasu ráno vybrali na školský výlet do susedných Čiech. Našu posádku tvorili štvrtáci, piataci a siedmaci. Prvou zastávkou bol barokový zámok Slavkov u Brna, v blízkosti ktorého sa odohrala bitka troch cisárov. Vyhral ju francúzsky cisár Napoleon a až do konca života ju považoval za svoje najväčšie víťazstvo. Zámok spolu s parkom s rozlohou 16 ha je národnou kultúrnou pamiatkou. Po prehliadke historických komnát a prechádzke po parku, súčasťou ktorého sú napríklad dvestoročné duby a tisy, sme sa vybrali o vyše 50 km severne od Brna do chránenej krajinnej oblasti Moravský kras plnej jaskýň, priepastí a skál. Namierili sme si to rovno k priepasti Macocha. Na okraji tejto priepasti sú dva mostíky, z ktorých je možné si tento prírodný úkaz prezrieť. Prvý mostík je umiestnený na najvyššom bode priepasti a práve z neho sme sa opatrne pozerali dole do priepasti hlbokej 138,5 m. Ten druhý je umiestnený 92 m nad dnom priepasti a je z neho vidieť jedno z dvoch jazierok. Priepasť vznikla postupným zrútením niekoľkých poschodí jaskynných priestorov, ktorých časť odkrýva prírodný skvost Punkevní jaskyňu, jednu zo 14 sprístupnených jaskýň v Čechách. Rieka Punkva pretekajúca dnom priepasti postupne vytvorila v skalách rôzne jaskynné útvary. Z najvyššieho bodu Macochy sme sa smerom dole k jaskyni dostali po vyznačenom lesnom chodníčku. Prehliadka jaskynným systémom nám ukázala nespočetne veľa krásnych útvarov vytvorených vodou, doviedla nás skoro na dno priepasti Macocha, kde sme sa videli aj na dve smaragdovo-zelené jazierka, ktoré napája riečka Punkva. Dolné jazierko s úctyhodnou hĺbkou 49 metrov je ukryté medzi skalami, takže zhora ho vôbec nevidno. Pod jeho hladinou sa skrývajú ďalšie podzemné priestory, zatiaľ preskúmané do celkovej hĺbky priepasti 187 m. Horné jazierko je hlboké „iba“ 13 metrov a vidno ho z druhého mostíka. Našu cestu sme zavŕšili plavbou loďkami v útrobách jaskyne. Hovorí sa „to najlepšie nakoniec“ a v našom prípade to platilo do slova a do písmena, pretože pre nás všetkých to bola práve plavba loďkami. Chceli sme, aby to trvalo dlhšie a vôbec nám neprekážalo, že sme asi hodinu strávili v jaskyni, kde teplota dosahovala len 8 stupňov. Cestou späť z jaskyne hore sa časť výpravy odviezla lanovkou. Po výstupe späť sme ešte raz na hornom mostíku zakývali Macoche a po naplnení prázdnych žalúdkov sme sa pobrali späť na Slovensko. Aj napriek dlhej ceste sme sa vracali domov spokojní a zostanú nám krásne spomienky na výpravu za krásami prírody.
Martina Beláková
15
Memoriál Antona Kunu
Nechce sa veriť, že futbalový turnaj medzi triedami na 2. stupni, ktorý sa uskutočňuje na počesť Antona Kunu, má za sebou už svoje 22 pokračovanie. Posledné ročníky sa odohrávajú na multifunkčnom ihrisku, kde aj teraz súperili triedy o „ušatý“ pohár. V žiare slnečných lúčov a pred zrakmi mnohých fanúšikov sa odohralo množstvo zaujímavých zápasov. Vo finále sa napokon stretli obhajcovia prvenstva, chlapci z 9. B, ktorých vyzvala futbalová partia nadšencov z 8. A. Konečný rezultát 3:0 pre ôsmakov nikto nečakal. Favorit teda odovzdal cenný pohár 8. A, kde bude „svietiť“ počas celého budúceho školského roka. Tretie miesto obsadila 9. A, ktorá si poradila s 8. B.
Konečné poradie:
1. 8. A
2. 9. B
3. 9. A
4. 8. B
Najlepší strelec: Tobiáš Olejár /9. B/
Najlepší hráč: Šimon Frátrik /8. A/
Najlepší brankár: Jakub Novák /8. A/
Spomienka na Antona Kunu
Po mojom príchode na katolícku školu som rozbehol pohybové aktivity. Venoval som sa najmä futbalu, ktorý bol medzi žiakmi veľmi populárnym športom. Na „výške“ som hral aj basketbal. Môj vzrast mi neumožňoval neľútostné súboje pod košmi, a tak som uplatnil svoju rýchlosť a prehľad v hre, ako rozohrávač. Popri futbale som si preto zobral aj skupinu malých šiestakov a začal ich učiť základy tohto športu, ktorý dali svetu Američania. Mal som šťastie na chlapcov, ktorých basketbal nadchol. A mňa nadchol ich záujem i elán, s akým sa pustili do trénovania. Boli to malí basketbaloví fanatici. Basketbal bol pre nich náboženstvom, oranžová lopta sa stala ich modlitebnou knižkou a telocvičňa posvätným chrámom. Moju snahu o basketbalový prienik na škole podporil aj vtedajší zástupca riaditeľky školy Anton Kuna. Tóno bol bývalý basketbalista. Rád chodieval na naše tréningy a chlapcom ukazoval svoju neomylnú pravačku. Neraz sa ozval spontánny potlesk mojich zverencov, keď lopta z jeho ruky presvišťala cez kovovú obruč. A ten jeho elegantný dvojtakt! Vždy mi pripomenul. „ Milan, futbal môže hrať každý, ale basketbal je hra pre inteligentov.“ Šiestaci zoskupení okolo Mateja Tabaka a Mária Noraca rýchlo napredovali. Spolu s Tónom sme pre nich usporiadali v roku 1993 Vianočný turnaj. Prípravy sme intenzívne prežívali a na basketbalové zápasy sme sa tešili, ako nevesta na ženícha. Naši šiestaci nám spravili radosť a turnaj vyhrali. Bolo to historicky prvé víťazstvo na turnaji pre katolícku školu. Basketbal bol vtedy v okrese na vrchole a na základných školách bol medzi žiakmi obľúbený. Trénovali ho renomovaní učitelia, ktorí mali basketbalovú abecedu v „malíčku“. Konkurencia bola preto v okresnom kole veľká. O dva roky neskôr sme sa s našim basketbalom presadili aj na okresnej úrovni. Bronzové medaily z okresného kola i z Turčianskych hier mládeže boli vrcholom, ktorý mohla moja partia basketbalistov dosiahnuť. Rád spomínam na toto obdobie. Pripomínajú mi ho fotografie i stará basketbalová kniha s názvom Moderný basketbal. Daroval mi ju tesne pred svojou smrťou Tóno Kuna. Na jeho slová – Vezmi si túto knižku, ja ju už nebudem potrebovať- nikdy nezabudnem. Ani na Tónove skúsenosti, humor, optimizmus, vľúdne slovo, i jeho vášeň k športu pre inteligentov.
Milan Chochula
3
Oznam - koniec roka
Dievčenský volejbal bude pokračovať aj v budúcom školskom roku
Keď chcete získať dieťa pre konkrétny druh športu, musíte ho o ňom presvedčiť. Svojim príkladom i entuziazmom. To sa podarilo Márii Haverlovej, ktorá presvedčila dievčatá, že volejbal je pre nich tým pravým športovým odvetvím. Trénerka našich volejbalistiek prehĺbila volejbalovú brázdu, ktorú na škole vyoral pred desiatimi rokmi Stanislav Belák. Vtedy sme vo volejbale v Turci dominovali. Teraz podobný úspech zopakovali aj Haverlovej dievčatá. Najskôr sa stali majsterkami okresu, keď senzačne zdolali favorizované rivalky z Gymnázia Lettricha a potom na Turčianskych hrách mládeže vybojovali strieborné medaily. V minulej sezóne mohli naše volejbalistky o takýchto úspechoch iba snívať. Čím si vysvetľuje Mária Haverlová ich neuveriteľný výkonnostný progres? „ V prvom rade je to snahou dievčat na tréningoch. Ďalej je to aj tým, že sme počas školského roka odohrali množstvo prípravných zápasov a zúčastnili sa všetkých volejbalových podujatí. Hrali sme klasický, ale aj štvorkový volejbal, či midivolejbal. To pomohlo dievčatám volejbalovo rásť. Zdvihlo to ich sebavedomie a prehĺbilo ich kvalitu.“ Úroveň volejbalu na niektorých školách v Turci postupne klesá. Ale to neplatí o katolíckej škole. V dievčenskom volejbale patrí už medzi lídrov. V budúcom školskom roku sa pokúsi partia okolo nádejnej volejbalistky Barbory Súkenikovej, obhájiť pod vysokou sieťou vydobyté pozície. Tréningový proces bude prebiehať aj v novom školskom roku na volejbalovom krúžku pod vedením úspešnej trénerky Márie Haverlovej. Pod svoje krídla si opäť zoberie všetky volejbalu chtivé dievčatá od 1. po 9. ročník.
–mil-
Koncoročné bilancovanie v 7.B
Sme radi, že sa školský rok končí a tešíme sa na dni voľna bez učenia. Nuž, ale aj keď sme uplynulých desať mesiacov chodili do školy získavať vedomosti, pobaviť sa s kamarátmi a trochu aj pohnevať učiteľov, škola nebola len o učení. A to bolo super! Samozrejme, že sme sa veľa naučili, ba aj otestovali naše kulinárske umenie na hodinách techniky. Popri tom sme však stihli navštíviť galériu trikov Tricklandia v Starom Smokovci a vedecké centrum Atlantis v Leviciach. Na vianočnú besiedku sme nacvičili divadielko Vianočná koleda a kým bolo dosť snehu zalyžovali sme si na lyžiarskom výcviku vo Valčianskej doline. Spolu s mnohými žiakmi cirkevných škôl Žilinskej diecézy sme sa zúčastnili púte v Turzovke – Živčákovej. Bernolácka olympiáda bola v tomto roku pre nás veľmi úspešná, veď sme obsadili druhé miesto a za odmenu sme si zahrali bowling v Žiline. Trošku sme dali zabrať aj nášmu telu, a to nielen na hodinách telesnej výchovy. Vo Vysokých Tatrách sme boli na Hrebienku a vodopádoch Studeného potoka a v Nízkych Tatrách sme okrem Chopku zdolali aj ich najvyšší vrch Ďumbier.
Bol to dobrý rok a ďakujeme za všetky dary, ktoré sme dostali.
19
S batohom na pleciach prešli sme sa po Tatrách ...
Na trase Jasná – Chopok – Ďumbier – Chata generála M. R. Štefánika – Kosodrevina – Krupová a Tále strávili sme my - siedmaci z „béčky“ - na koncoročnom výlete dva nezabudnuteľné dni. Počasie bolo na turistiku veľmi priaznivé a výhľady z hrebeňa Nízkych Tatier do dolín na Liptove aj Horehroní prekrásne. Jedlo na chate chutné a relax zaslúžený.
Aj keď sme sa vrátili domov s boľavými nohami a unavení, spomienky na všetko, čo sme videli a zažili si uchováme dlho.
6
Umývanie rúk s tetou V MŠ
Do galérie Umývanie rúk s tetou V MŠ boli pridané fotografie.
Páter Gerard a Páter Gabriel
Do galérie Páter Gerard a Páter Gabriel boli pridané fotografie.
2
ATLETICKÝ TROJBOJ- Turany
Do galérie ATLETICKÝ TROJBOJ- Turany boli pridané fotografie.
4
Hľadanie pokladu v MŠ
Do galérie Hľadanie pokladu v MŠ boli pridané fotografie.
13
Plavecký výcvik z MŠ
Do galérie Plavecký výcvik z MŠ boli pridané fotografie.
6
Deň detí z MŠ- Kasárne
Do galérie Deň detí z MŠ- Kasárne boli pridané fotografie.
17
Svätý Martin V MŠ
Do galérie Svätý Martin V MŠ boli pridané fotografie.
1
Pďakovanie za pomoc v MŠ
Do galérie Pďakovanie za pomoc v MŠ boli pridané fotografie.
Veselo s gitarou v MŠ
Do galérie Veselo s gitarou v MŠ boli pridané fotografie.
1
Zdravé zúbky V MŠ
Do galérie Zdravé zúbky V MŠ boli pridané fotografie.
V daždi na Brnčalovu chatu
Na konci ôsmeho ročníka sme sa rozhodli, že pôjdeme na dvojdňový školský výlet. V hre bolo niekoľko možností. Napokon sme si povedali, že vycestujeme do Vysokých Tatier. Našim cieľom je Brnčalova chata pri Zelenom plese. Vo štvrtok ráno sa stretávame na železničnej stanici vo Vrútkach. Vonku je sychravo. Oblaky a dážď vystriedali slnečné a dusné počasie z predchádzajúcich dní. Ako naschvál! Z amplióna sa navyše ozýva meškanie nášho rýchlika. So znepokojením prijímame túto skutočnosť. Azda stihneme autobus v Poprade, ktorým sa dostaneme do Bielej vody. Našťastie už vlak ďalšie meškanie nenaberá a my v Poprade rýchlo utekáme na autobusovú stanicu. Autobus plný turistov nám zastaví na parkovisku v Bielej vode. Tam si naťahujeme na seba pršiplášte, ktoré nás ochránia pred vytrvalým dažďom. Informačná tabuľa nám oznamuje, že na Zelené pleso nás čaká trojhodinová túra. Všetkým je jasné, že partia ôsmakov, hladná po turistike, ľahko pokorí túto hranicu. Intenzívne kráčame po širokom chodníku, ktorý je popretkávaný množstvom kamenia. Musíme opatrne klásť nohy, aby sa nám nezošmykli po klzkých skalách obmývaných stekajúcou vodou. Zahalená obloha a vytrvalý dážď nás neodrádza. Naopak, tlačí nás k zvýšeniu obrátok, aby sme boli čo najskôr v suchu na chate. Hučiaci Bielovodský potok pozorne pozoruje našu púť. Po ceste nestretneme ani živú dušu. Nečudo. Za pekného počasia je tento chodník plný ľudí ako pešia zóna v meste. Ale teraz nie je hodno vyhnať ani psa do lesa. Smrečinu postupne strieda kosodrevina a nad ňou sa už vypínajú lúkou a kameňmi pokryté svahy vysokých vrchov. To všetko naznačuje, že o chvíľu sa pred nami vynorí Brnčalova chata. A naozaj, za poslednou zákrutou už vidíme Zelené pleso. A na jeho brehu chatu. Vstupujeme dnu, za stolmi sedí niekoľko turistov. Odkladáme veci, ubytujeme sa, prezlečieme sa do suchého odevu a pokojne si vychutnávame pohľad na dažďom rozkmitanú hladinu ľadovcového jazera. Večer si užívame spoločné chvíle v lone tatranskej prírody. Na druhý deň rozmýšľame, že by sme išli inou cestou cez Plešivec. Ale všade je mokro a tak zostupujeme po rovnakom chodníku. Teraz je na ňom už rušno. Nestačíme sa ani zdraviť, toľko ide oproti nám ľudí. Stretávame aj dvoch českých manželov. Pri pohľade na nich zostávame stáť v nemom úžase. Otec tlačí hore kočík s dvojičkami, matka drží pod pazuchou malého psíka. Ktovie, kam sa až dostanú, pomyslíme si a rezko kráčame až do Bielej vody. Tam nás privítajú slnečné lúče. Trochu sa zohrejeme a o chvíľu nás už autobus odváža do Popradu. Odtiaľ naspäť domov cestujeme vlakom. V hlave sa nám premietajú chvíle strávené spolu. Všetci spokojne hodnotíme náš školský výlet.
-mil-
Voňavé dobroty
Aj v 2. polroku sme vytvárali rôzne dobroty na krúžku Pečieme s Tinou. Prinášame vám niektoré z našich ďalších výtvorov. Vyskúšali sme nové recepty ako napríklad syrové a kokosové tyčinky, kakaové či škoricové rollo, malé bábovky, tortičky a tiež muffinky z rôznymi náplňami. Naučili sme sa robiť kysnuté cesto a vyskúšli sme i pizzu s ingredianciami podľa vlastného výberu. Posledným koláčikom bola bublanina s čerstvými čerešňami a malinami, ktoré pri pečení rozvoniavali po celej kuchynke. Všetky recepty boli nielen jedlé, ale aj chutné. Tešíme sa na pečenie a zaujímavé recepty aj v budúcom školskom roku.
Tina Beláková.
12
Medzinárodná výstava papierových modelov
Dňa 16.6.2018 v (sobotu) sa konal 9. ročník Medzinárodnej súťaže a výstavy papierových modelov v JM Centre pod vedením Jozefa Tinaja. Súťažilo sa vo viacerých kategóriách:
Malá dopravná technika (vozidlá do 3,5t)
Veľká dopravná technika (vozidlá nad 3,5t)
Pozemná bojová technika
Železničná technika
Architektúra
Letecká a kozmická technika
Lode
Ostatné
Tento rok bola účasť súťažiacich slabšia, ako minulé roky, ale napriek tomu súťažili modely zo Slovenska, Poľska a Českej republiky. Cieľom súťaže bolo navrhnúť a vyrobiť papierové modely v skutočných rozmeroch (určenej mierky) a do istej váhy. Súťažiaci mali možnosť ukázať svoju zručnosť a šikovnosť v lepení a taktiež získať zaujímavé ceny.
Tešíme sa z Vašej návštevy, že ste si našli čas ale aj z návštevy rodín s deťmi a veríme, že sa Vám táto súťaž zapáčila a budúci rok skúsite šťastie aj Vy a zapojíte sa aktívne do súťaže :)
1