Triedny výlet 7.A. triedy sa od začiatku ukazoval ako náročná vec. Chceli sme nakuknúť do Slovenského raja a zistili sme, že spoje sú zlé a je ich málo. Celý výlet sa niesol v duchu flexibility - nutnosti prispôsobiť sa a meniť plány. Nočný rýchlik z Prahy o tretej ráno meškal hodinu a to znamenalo, že nechytíme autobus na Mlynky- Biele vody. Neostávalo nič iné, ako spraviť si dočasný „tábor“ pri fontáne na krásnom spišskonovoveskom námestí. Kým sme čakali na náš poludňajší spoj, uchýlili sme sa do chládku Spišského múzea na interaktívnu výstavku o finančnej gramotnosti. Pani sprievodkyni bolo spočiatku divné, prečo zopár z nás driemalo, ale keď sa dozvedela, že ponocujeme, našla pre nás azyl v podzemných projekčných priestoroch múzea. Tu sme si oddýchli a najedli sa. Potom už nasledovala cesta autobusom cez hory a zákruty až do cieľa. Už tam na nás čakala naša „spojka“ – teta Eva, vďaka ktorej sme mali ubytovanie v telocvični miestnej školy. Evka bola dlhé roky učiteľkou telocviku, dodnes trénuje malé gymnastky. Len tak na ľahko sme sa vybrali cez kopec na Palcmanskú Mašu. Tu sme našli osvieženie po prebdetej noci a celodennej horúčave. Po návrate a jedle sa potom na ihrisku odohral priateľský futbalový zápas, v telocvični basketbal a najmä skákanie na velikánskej trampolíne. Tá sa stala dokonca aj miestom na spanie.
Pretože sme sa dohodli, že chceme navštíviť ZOO v Spišskej Novej Vsi a tamojšie lanové centrum, museli sme opäť vstať o piatej ráno. Námaha stála za to. V lanovom centre podali všetci úžasné výkony. Tí, čo sa báli, strach prekonali a tí, čo sa cítili byť zdatní, dokázali, že na to majú. Najmä Aďka Laceková a Silvia Šichtová a z chlapcov Jerguš Sňahničan, ukázali, že sú zdatní lezci. Spišská zoologická záhrada je kúsok od lanového centra a je oázou pokoja, má bohatú zeleň a mnoho zaujímavých zvierat. Mnohí z nás asi po prvý raz uvideli živú kapybaru, rôzne druhy opíc - pozor kradnú šiltovky – milé kengury, plameniaky a ešte všeličo iné. Poobede sme sa ešte na chvíľku stavili v meste, naobedovať sa a zastihli sme aj viaceré svadobné páry pri radnici. Najzaujímavejší pár vítali mušketieri a mušketierky v plnej zbroji, svadobný sprievod prešiel popod vytasené kordy a keď svadobčanov privítali trojnásobným výstrelom z dela, vybehli deti z obchodu v domnienke, že mesto prepadli teroristi. Cesta nazad bola úmorná teplom a trojnásobným sťahovaním sa šestice našich detí, lebo vždy sa objavil niekto s miestenkou a my sme sa museli pomknúť ďalej.
Budeme mať pekné spomienky a na túru sa isto vrátime, keď nebude taká horúčava a keď nebudeme mať za sebou prebdetú noc. Ďakujeme Základnej škole v Mlynkoch - Bielych vodách, tete Eve a tete Gabike(mame našej spolužiačky), ktorá sa spolu s pani učiteľkou starala, aby sme všade prišli včas a nikde nič nezabudli.