Andrej Darmo: Stretol som ľudí, ktorých mám rád
Andrej Darmo, farár z farnosti Trnavá Hora, strávil v auguste18 dní v kanadskom Vancouvri v slovenskej farnosti svätého Cyrila a Metoda. Po návrate na Slovensko splnil svoj sľub, ktorý dal riaditeľovi našej katolíckej školy Jánovi Chabadovi a prišiel 22. augusta do Dolného Smokovca viesť duchovné cvičenia pre pedagogických i nepedagogických zamestnancov. Uprostred tatranských štítov, v tichu kaplnky v Charitnom dome v Dolnom Smokovci odznelo z jeho úst Božie slovo. Netradične, spontánne. S rozžiarenými očami a širokým úsmevom. Tak, ako to vie iba Andrej Darmo. Pred odchodom sme sa porozprávali.
Duchovné cvičenia si viedol pre túto komunitu aj pred jedenástimi rokmi. Bola atmosféra „ducháčov“ iná ako vtedy alebo to bolo podobné?
„Celkom to neviem porovnať, lebo 11rokov je dlhá doba. Stretol som tu ľudí, ktorých mám rád, s ktorými som prežil pekné veci. Bolo to ako opäť sa vrátiť do spoločenstva priateľov a spolu s nimi sa stretnúť s Ježišom. Samozrejme, iné je to v tom, že aj my sme trochu iní a niečo sme za tú dobu prežili. Ale myslím si, že teraz to bolo pre mňa bohatšie ako minule.“
S akým zámerom alebo cieľom si prišiel na duchovné cvičenia a čo si chcel týmto ľuďom povedať?
„Chcel som, aby moji priatelia mali šancu stretnúť sa s Bohom, lebo on je dôležitý. Ja som iba jeho sprostredkovateľ. Azda sa mi podarilo dostať všetkých do kontaktu s Bohom. Chcel som im priblížiť aj rozhovor s ním a tým je naša modlitba. Verím, že sa mi to podarilo.“
Hovorí sa, že človek nezabudne na svoju prvú lásku. Ty si začínal ako novokňaz vo farnosti svätého Martina a učil si aj náboženstvo na katolíckej škole. Nezabudol si ani ty na svoje prvé pôsobisko?
„Na to sa nedá zabudnúť! Do Martina som prišiel v roku 2001 a strávil som tu 18 mesiacov. Rád spomínam na spoločenstvo, na učiteľov i na tú atmosféru, ktorú sme mohli aj my kňazi zažívať. Táto škola i celá martinská farnosť je mi blízka. Aj toto bol dôvod, prečo som prišiel viesť do Tatier duchovné cvičenia, hoci som mal veľa iných povinností a navyše som sa ešte spamätával z 9 hodinového časového posunu. Ale povedal som si, že toto sú ľudia, ktorých mám rád. Preto sa stali tieto veci skutočnosťou.“
Charitný dom v Dolnom Smokovci bol ideálnym útočiskom pre všetkých, ktorí chceli nasať Božie slovo. Aj ty si to tak vnímal?
„Áno, je to presne tak. Sestričky sa o nás výborne postarali, a aj ja som mal všetko pripravené. Sestričky sú zlaté v tom, že na nič nezabudnú.“
-mil-
