Tento deň nie je len jedným z mnohých sviatkov, ktoré si každoročne pripomíname. Je svedectvom odvahy, s ktorou sa občania tejto krajiny postavili proti neslobode, lži a moci komunistického režimu, ktorá potláčala dôstojnosť človeka. Študentské demonštrácie odštartovali zásadné spoločenské zmeny v bývalom Československu. Spoločnosť sa po 17.novembri rýchlo mobilizovala a aktivizovala, vznikli občianske hnutia, konali sa masové mítingy. Tento tlak spôsobil politické zmeny, a to hlavne koniec monopolu vlády komunistickej strany, vznikla nová vláda „národného porozumenia" a za prezidenta Československa bol v decembri 1989 zvolený Václav Havel. V júni 1990 sa konali prvé slobodné parlamentné voľby, v praxi sa začali uplatňovať základné ľudské práva a náboženské slobody, v médiách bola odstránená cenzúra a otvorili sa hranice, ktoré boli predtým uzavreté železnou oponou. Pád režimu nám priniesol možnosť slobodne sa priznať k svojej viere, ísť do kostola bez strachu, že za nejakým rohom bude čakať tajný a odvedie nás na výsluch, že sa deti môžu vzdelávať v školách aj v duchu kresťanských hodnôt, že sa šikovný žiak dostane do školy vďaka svojím študijným výsledkom, nie vďaka straníckej príslušnosti rodičov, že môžeme slobodne vycestovať do najrôznejších krajín sveta bez toho, aby sme najprv absolvovali rozhovor prečo a načo tam ideme, že v krajine nevládne jedna komunistická strana, že môžeme slobodne voliť a za slušne vyjadrený názor nekončíme vo väzení.
O týchto udalostiach sa žiaci rozprávali s vyučujúcimi a vytvorili aj plagáty, ktoré je možné vidieť v pergole školy a ôsmaci a deviataci mali aj besedu s bývalými učiteľkami našej školy Annou Hlúbikovou a Monikou Barabášovou. Žiakom porozprávali o problémoch s režimom kvôli názorom a aktivitám, ktorým sa venovali, o prenasledovaní ľudí kvôli viere, o obmedzeniach v cestovaní, vzdelaní či pri vyjadrovaní vlastného názoru. Povedali im, z čoho mali strach a obavy a čo im v ťažkých chvíľach pomáhalo žiť ďalej, z čoho mali po revolúcii najväčšiu radosť. Zaspomínali si na svoje časy v školských laviciach, na učiteľov, stredoškolské a vysokoškolské štúdiá, ťažkosti s hľadaním si práce, bývalých kolegov učiteľov. Z ich úst zároveň zaznelo aj to, že vybojovanú slobodu si treba chrániť, pretože je vzácna., že sloboda je zodpovednosť a rešpekt.
O túžbe po slobode, pravde a vzájomnej láske spieva Ivan Hoffman v piesni Sľúbili sme si lásku, ktorá zaznela na stretnutí. Okrem iného vyjadruje nádej, že spoločnosť sa môže zmeniť k lepšiemu a zdôrazňuje, že zmena závisí od odvahy a solidarity ľudí, ich ochoty postaviť sa jeden za druhého. Žiakom sa páčila aj pieseň Tváre slobody od projektu Ultrazvuk, ktorého tvárami sú raperi Tono S. a Vec a spolu v so Zuzanou Mikulcovou zobrazujú slobodu ako každodennú voľbu, zodpovednosť a vnútorný postoj. Sloboda je podľa nich úzko spojená so zodpovednosťou, autenticitou a odvahou byť sám sebou. Na našom spomienkovom stretnutí nechýbala pieseň Karla Kryla Bratříčku, zavírej vrátka. Patrila medzi najznámejšie zakázané piesne, a práve preto ju ľudia prijímali ako hlas tých, ktorí nemohli verejne prehovoriť.
„Život bez slobody je ako telo bez duše.“ (Khalil Gibran)